Úloha cholínu v ľudskej výžive

Úvod

Cholín, základná živina často zaraďovaná do skupiny vitamínov B, zohráva kľúčovú úlohu v rôznych fyziologických procesoch, ktoré sú pre ľudské zdravie kľúčové [1]. Napriek svojmu významu zostáva úloha cholínu v hlavnom prúde diskurzu o výžive podceňovaná. Cieľom tohto prehľadu je objasniť vedecké poznatky o cholíne, jeho fyziologických funkciách, potravinových zdrojoch, metabolických cestách a dôsledkoch nedostatočného príjmu na zdravotný stav.

Cholín, ktorý Inštitút medicíny v roku 1998 prvýkrát uznal za nutričnú požiadavku [2], si odvtedy získal pozornosť pre svoje rozmanité úlohy v ľudskom zdraví. Je súčasťou fosfolipidov, neurotransmiterov a metylových donorov, ovplyvňuje bunkovú štruktúru, neurotransmisiu, metabolizmus lipidov a epigenetickú reguláciu.

Fyziologické funkcie

Hlavná funkcia cholínu spočíva v integrite bunkovej membrány [3], kde prispieva k syntéze fosfatidylcholínu, hlavného fosfolipidu. Táto úloha sa rozširuje na syntézu neurotransmiterov, najmä acetylcholínu, čo má vplyv na kognitívne funkcie, pamäť a kontrolu svalov. Okrem toho je cholín neoddeliteľnou súčasťou metabolizmu lipidov, pomáha pri prenose tukov a zdraví pečene tým, že zabraňuje steatóze pečene.

Zdroje potravy a metabolické cesty

Cholín v potrave pochádza predovšetkým zo živočíšnych produktov, ako sú vajcia, pečeň, ryby a hydina, v menšom množstve z rastlinných zdrojov, ako sú krížovité zeleniny a strukoviny [5]. Po prijatí cholín podlieha fosforylácii na fosfocholín, potom postupnej metylácii na betaín alebo premene na acetylcholín Kennedyho cestou. Nadbytok cholínu sa môže oxidovať na betaín, čo prispieva k metabolizmu homocysteínu.

Vajcia sú jedným z najlepších potravinových zdrojov cholínu. Jedno vajce môže obsahovať približne 147 mg cholínu, čo je asi 27 % dennej hodnoty cholínu [8].

V Spojených štátoch amerických sa približne polovica cholínu konzumovaného v potrave nachádza vo forme fosfatidylcholínu [6,7].

Odporúčaná denná hodnota

V Spojených štátoch amerických stanovila FDA dennú hodnotu (DV) cholínu na 550 mg denne [4]. Týka sa to dospelých aj detí (od 4 rokov). Táto denná hodnota vychádza z populačne primeraného príjmu cholínu [4].

Primeraný príjem cholínu sa líši od dennej hodnoty [4]. Pre ľudí vo veku 19 rokov a starších je primeraný denný príjem 550 mg pre mužov vo veku 19 rokov a 425 mg pre ženy. Pre tehotné ženy je primeraný príjem 425 mg, ale pre dojčiace ženy je to 550 mg.

Výživové doplnky

Cholín je dostupný v rôznych druhoch výživových doplnkov. Niektoré výživové doplnky obsahujú len cholín, niektoré cholín v kombinácii s vitamínmi B-komplexu a v niektorých je cholín spojený s multivitamínovými/minerálnymi produktmi [9].

Typické množstvo cholínu v doplnkoch výživy sa pohybuje od 10 mg do 250 mg.

Medzi formy cholínu v potravinových doplnkoch patrí cholín bitartrát, fosfatidylcholín a lecitín.

Zdravotné dôsledky nedostatočného príjmu

Nedostatok cholínu sa prejavuje zhoršenou funkciou pečene, poškodením svalov a kognitívnymi poruchami, čo zdôrazňuje jeho dôležitosť. Medzi zraniteľné skupiny obyvateľstva patria tehotné ženy z dôvodu zvýšených požiadaviek plodu na vývoj nervovej sústavy. Genetické varianty ovplyvňujúce metabolizmus cholínu ďalej zvýrazňujú individuálnu náchylnosť na poruchy súvisiace s jeho nedostatkom.

Záver

Záverom možno konštatovať, že cholín sa ukazuje ako dôležitá, ale nedocenená živina v ľudskej výžive, ktorá má ďalekosiahle dôsledky na zdravie a pohodu. Pochopenie jeho rozmanitých úloh, metabolických dráh, potravinových zdrojov a súvisiacich zdravotných následkov je nevyhnutné na podporu primeraného príjmu a zmiernenie rizík súvisiacich s jeho nedostatkom. Na optimalizáciu ľudského zdravia počas celého života je potrebný ďalší výskum rozmanitých funkcií cholínu a optimálnych stravovacích stratégií.