Úloha cholínu v ľudskej výžive

Cholín je pre človeka nevyhnutnou živinou a je klasifikovaný ako vitamín B. Prečítajte si náš komplexný prehľad, aby ste pochopili kľúčovú úlohu cholínu vo výžive

NapísanéJenna Roberts

Publikovaný2024-01-08

Aktualizované2024-10-01

Úloha cholínu v ľudskej výžive
Úloha cholínu v ľudskej výžive

Úvod

Cholín je pre ľudské telo nevyhnutnou živinou. Zohráva dôležitú úlohu v rôznych fyziologických procesoch, ktoré sú kľúčové pre ľudské zdravie, pretože ho využíva každá bunka v našom tele. Napriek dôležitosti cholínu sa jeho úloha v bežnej diskusii o výžive všeobecne podceňuje. [1]

Tento prehľad obsahuje vedecké fakty, fyziologické funkcie, potravinové zdroje a metabolické cesty cholínu. Venujeme sa aj zdravotným problémom spôsobeným nedostatočným príjmom cholínu.

Inštitút medicíny v roku 1998 prvýkrát uznal cholín za nutričnú požiadavku [2]. Od roku 1998 sa cholínu venuje veľká pozornosť pre jeho dôležitú úlohu v ľudskom zdraví. Je súčasťou fosfolipidov, neurotransmiterov a metylových donorov, ovplyvňuje bunkovú štruktúru, neurotransmisiu, metabolizmus lipidov a epigenetickú reguláciu. Cholín sa často zaraďuje do jednej skupiny s ostatnými vitamínmi skupiny B.

Fyziologické funkcie

Hlavná funkcia cholínu spočíva v integrite bunkovej membrány [3], kde prispieva k syntéze fosfatidylcholínu, hlavného fosfolipidu. Táto úloha sa rozširuje na syntézu neurotransmiterov, najmä acetylcholínu, čo má vplyv na kognitívne funkcie, pamäť a kontrolu svalov. Cholín má zásadný význam pre metabolizmus lipidov a pomáha pri prenose tukov. Cholín zohráva dôležitú úlohu pri potenciálnom zvrátení nealkoholového stukovatenia pečene a pri prevencii steatózy pečene.

Zdroje potravy a metabolické cesty

Cholín v potrave pochádza predovšetkým zo živočíšnych produktov, ako sú vajcia, pečeň, ryby a hydina. Cholín sa nachádza aj v rastlinných zdrojoch, ale v oveľa menšom množstve. Medzi tieto rastlinné zdroje patrí krížovitá zelenina a strukoviny [5]. Pri trávení cholín podlieha fosforylácii na fosfocholín, potom postupnej metylácii na betaín alebo premene na acetylcholín Kennedyho cestou. Nadbytok cholínu sa môže oxidovať na betaín, čo prispieva k metabolizmu homocysteínu.

Vajcia sú jedným z najlepších potravinových zdrojov cholínu. Jedno vajce môže obsahovať približne 147 mg cholínu, čo je asi 27 % dennej hodnoty cholínu [8].

V Spojených štátoch amerických sa približne polovica cholínu konzumovaného v potrave nachádza vo forme fosfatidylcholínu [6,7].

Odporúčaná denná hodnota

FDA stanovila dennú hodnotu (DV) cholínu na 550 mg denne [4]. Platí to pre dospelých aj pre deti (od 4 rokov). Denná hodnota bola stanovená na základe populačne primeraného príjmu cholínu [4].

Primeraný príjem cholínu sa líši od dennej hodnoty [4]. Pre ľudí vo veku 19 rokov a starších je primeraný denný príjem 550 mg pre mužov vo veku 19 rokov a 425 mg pre ženy. Pre tehotné ženy je primeraný príjem 425 mg, ale pre dojčiace ženy je to 550 mg.

Výživové doplnky

Cholín možno doplniť rôznymi druhmi doplnkov výživy. Tieto výživové doplnky často obsahujú len cholín, ale môžu obsahovať aj vitamíny B-komplexu alebo multivitamínové/minerálne produkty [9].

Typické množstvo cholínu v doplnkoch výživy sa pohybuje od 10 mg do 250 mg.

Medzi formy cholínu v potravinových doplnkoch patrí cholín bitartrát, fosfatidylcholín a lecitín.

Zdravotné dôsledky nedostatočného príjmu

Nedostatok cholínu sa prejavuje zhoršenou funkciou pečene, poškodením svalov a kognitívnymi poruchami. Tehotné ženy sú obzvlášť citlivé na nedostatok cholínu kvôli zvýšeným nárokom plodu na nervový vývoj.

Existujú niektoré genetické varianty, ktoré ovplyvňujú metabolizmus cholínu, čo môže u týchto jedincov prehĺbiť jeho nedostatok. Jedným z často spomínaných genetických variantov je MTHFR.

Referencie